Balkónová astronómia

Časť 16.

Nepodarené májové kométy a ISS v očakávaní

Štart vesmírneho Draka s posádkou (Crew Dragon) bol v stredu kvôli počasiu zrušený. Ďalšie štartovacie okná sú v sobotu 30.5. alebo v nedeľu 31.5. Dúfajme, že sa všetko vydarí a ISS sa dočká nových astronautov.

Prelety ISS po 1.júni od nás už neuvidíme. Do júla bude dlhšia prestávka. Za jasného počasia podľa stránky

www.heavens-above.com

bude pozorovateľná z Košíc ISS 30.5. medzi 21:37 až 21:44 h., 31.5. medzi 22:27 až 22:30 h. a 1.6. medzi 12:39 až 21:44 h. LSEČ. Dúfajme, že uvidíme aj prelet "draka". Na 1.obrázku časť večerného preletu ISS z 29.5. Jasným objektom je preexponovaný Mesiac, ktorého vzhľad lepšie vidíme na detaile. Označené sú ISS a najjasnejšie hviezdy z Leva a Panny. Čas expozície je 10 sekúnd. 2.obrázok ukazuje aj ďalšie zábery z preletu na pomyselných filmových políčkach. Pred preletom ISS som za sťažených podmienok (oblačnosť) striehol z balkóna na Venušu a Merkúr. Podaril sa len Merkúr. Na 3.obrázku je Merkúr označený, na 4. v detaile pri dlhšej expozícii. Večer 30.mája nezabudnite na prenos štartu Falconu 9 s loďou Crew Dragon vysielať od 20:50 hodine na RTVS na Dvojke v programe: "Experiment špeciál: naživo do vesmíru" (alebo v nedeľu 31.5., ak to v sobotu nevyjde).

V dnešnej časti BA sa chcem povenovať aj kométam, ktoré sklamali, hlavne čo sa týka jasnosti. Ak by totiž vyšli optimistické predpovede, mohli by sme na ranných záberoch z 18.5. a 21.5. (obrázok č.5) vidieť dvojicu jasných komét. Prvej z nich C/2019 Y4 (Atlas) sa rozpadlo jadro už v apríli. Jej jasnosť značne poklesla. Druhá, ktorú obrázky astronomického software ukazovali v čase získania mojich záberov ako jasnú vlastaticu C/2020 F8 (SWAN), to tak isto nevyšlo. Istou nádejou sú ešte 2 kométy, ktoré by mali byť jasné v júli. Nuž uvidíme, či nás kométy C/2020 F3 (NEOWISE) a C/2019 U6 (Lemmon) predsa len nepotešia viac. Stálicou v svete komét na súčasnej oblohe je kométa C/2017 T2 (PANSTARRS). Práve teraz prechádza obrazcom Veľký voz. Potrebujeme na ňu ďalekohľad a tmavú oblohu. Bližšie informácie o kométach si skúste pozrieť na odkaze:

https://hvezdaren-mi.sk/tri-jarne-komety/

Ak vás zaujíma kozmonautika, vypočujte si na:

https://www.kosmonautix.cz

májovú reláciu "Pokec s kozmonautixem", čoskoro vyjdú aj májové Vesmírne výzvy. Doporučujem hlavne svojím krúžkarom starší ale skvelý seriál "Okná vesmíru dokorán". Dávajú ho na RTVS v stredu neskoro večer a v repríze v štvrtok popoludní na kanáli Trojka.

Zdraví vás a jasnú oblohu praje hvezdár Peter z planetária ...

Časť 15.

Rozlúčka s Večernicou vo veľkom štýle

Končí sa obdobie, keď večerné nebo nad západným obzorom spestrovala planéta Venuša. Práve teraz, koncom mesiaca lásky sa planéta nazvaná podľa bohyne lásky a krásy lúči v úlohe Večernice, aby sa vzápätí ujala úlohy jasnej rannej Zorničky. Ešte na istý čas v júni ju na večernej oblohe zastúpi slabnúci Merkúr.

Na 1.obrázku záberu z 21.5. je Venuša hore a Merkúr nižšie. Na dvoch nasledujúcich záberoch z nedele 24.5. si toto poradie planéty vymenili. Oblačné počasie mi nedovolilo odfotografovať planéty spolu s Mesiacom. Na 2.obrázku vidíme Mesiac s Venušou, na 3. robí Mesiacu v pravom hornom rohu spoločnosť menej nápadný Merkúr.

Pre tých, ktorým bude začiatkom júna najjasnejšia planéta chýbať pripomínam, že ju bude možné vidieť na záberoch koronografu sondy SOHO.

https://sohowww.nascom.nasa.gov/data/realtime-images.html

Do dnešného pokračovania Balkónovej astronómie som rád zahrnul záber časti preletu Medzinárodnej orbitálnej stanice (ISS) medzi hviezdami Pollux a Castor z Blížencov. Do konca mája sú od nás pozorovateľné jej večerné prelety. Na 27.mája o 22. hodine a 33. minúte LSEČ je naplánovaný štart rakety Falcon 9 z kozmodrómu na Floride. Raketa vynesie do vesmíru vesmírnu loď Crew Dragon s dvoma astronautmi. Ich cieľom je ISS. Ak sa všetko podarí čo sa týka okrem iného aj počasia, dočkáme sa tejto historickej vesmírnej misie.

Prečítajte si o tom zaujímavý článok na:

https://www.kosmonautix.cz/2020/05/sledujeme-pripravy-na-prvni-pilotovany-crew-dragon/

Sledujte priamy prenos zo štartu na YouTube kanáli Kozmonautix:

https://www.youtube.com/channel/UC0CHGruew4c4sQtxVi5qntQ

Na internetovej stránke www.heavens-above.com nájdete informácie o preletoch ISS nad naším územím. Večerné budú do konca mája, v júni nebudú viditeľné vôbec. Až od začiatku júla uvidíme ranné prelety.

PS: Večer 27.mája bude prenos štartu Falkonu 9 s loďou Crew Dragon vysielať od 22:00 hodine aj RTVS na Dvojke v programe: "Experiment špeciál: naživo do vesmíru".

Zdraví vás a jasnú oblohu praje hvezdár Peter z planetária ...

Časť 14.

Na západe nič nové?

Opak je pravdou. Na večernej súmračnej oblohe sa začal v plnej kráse objavovať Merkúr. Práve teraz koncom mája a v prvej polovici júna ho môžeme dobre pozorovať dokonca aj voľným okom. Údajne sám veľký Koperník vyslovil ľútosť nad tým, že Merkúr nikdy na vlastné oči nevidel. Pozornému oku práve teraz rýchla a nenápadná planéta pri dobrom večernom počasí nemá šancu uniknúť. Na 1.obrázku je Venuša a Merkúr odfotografovaný z môjho balkóna 18.mája večer. Na 2.obrázku je to isté s označenými planétami. Na 3.obrázku z 20.mája už bol Merkúr k Venuši uhlovo bližšie. 22.mája nastane ich konjunkcia a o dva dni večer bude Merkúr večer už vyššie nad obzorom ako Venuša. V ich blízkosti sa zaskvie tenký kosák Mesiaca. Podobným kosáčikom bude aj Venuša pri pohľade cez ďalekohľad. Ak v nedeľu 24.5. bude zamračené, nemusíme zúfať. Určite bude stáť za to pozrieť si večernú situáciu jasnej trojice objektov v pondelok, prípadne aj neskôr. Zatiaľ čo sa s Venušou na večernej oblohe pomaly lúčime, Merkúr tam zotrvá zhruba do polovice júna. Na Venušu sa môžeme v júni tešiť na rannej oblohe, keď prevezme úlohu Zorničky. Okolo 3.júna, keď bude v dolnej konjunkcii so Slnkom ju bude možné vidieť na záberoch koronografu sondy SOHO.

https://sohowww.nascom.nasa.gov/data/realtime-images.html

Ako vidíme na poslednom 4.zábere tejto časti Balkónovej astronómie, situácia nad západným obzorom po zotmení sa oproti minulým dvom mesiacom začne zmenila. Vpravo v strede je vidieť dvojicu Pollux a Castor z Blížencov. Naľavo hore je majestátne súhvezdie Leva. Medzi nimi sa skrýva nenápadný Rak. Jasnejšia hviezda vľavo dolu je Alfard, najjasnejšia hviezda súhvezdia Hydra. Dovidenia zimná obloha, vitaj jarná obloha! PS: Ak uvidíte niečo jasné letieť počas prvej polovice noci pomaly letieť oblohou, je to ISS. O novinkách z kozmonautiky sa môžete veľa dozvedieť z mojej obľúbenej stránky:

https://www.kosmonautix.cz/

Zdraví vás a jasnú oblohu praje hvezdár Peter z planetária ...

Časť 13.

Pred 300 rokmi sa narodil Maximilián Hell

Možno vás napadlo, čo môže mať spoločné výročie narodenia nejakého astronóma s balkónovou astronómiou. Pokúsim sa vás presvedčiť, že veľa. A navyše aj aktuálneho. Naznačené to bolo už v predošlej časti.

Maximilián Hell sa narodil 15.mája 1720 vo Windschachte (dnešné Štiavnické Bane pri Banskej Štiavnici). Bol jezuitom, bol učiteľom na gymnáziu v Banskej Bystrici, neskôr v Kluži. Ako 35-ročný sa stal riaditeľom viedenskej univerzitnej hvezdárne, ktorá sa stala pod jeho vedením centrom prírodovedného bádania v celej monarchii. Najväčšou udalosťou v jeho živote bolo druhé pozorovanie prechodu Venuše pred Slnkom no ostrove Vardő v Laponsku. Zatiaľ čo iní astronómovia organizovali výpravy za účelom pozorovania tohto zriedkavého úkazu cez polovicu zemegule a riskovali tým zdravie a životy nielen svoje ale aj ostatných účastníkov výprav, Hell zvolil iný prístup. Aj ten bol náročný, ako sa môžeme dozvedieť z historických zdrojov. Múdro využil možnosť pozorovať úkaz počas polárneho dňa, keďže inde v Európe nastal počas noci. Mimochodom podobnú výpravu pred 8 rokmi uskutočnila výprava astronómov zo Slovenskej astronomickej spoločnosti. Podobne ako Hellovi pred štvrť tisícročím aj im sa podarilo úkaz pozorovať okolo polnoci zo severu Nórska v júni 2012. Hellovo pozorovanie prechodu Venuše pred slnečným diskom bolo mimoriadne úspešné. Na jeho základe bola veľmi presne zmeraná paralaxa Slnka, čo prispelo k spresneniu "astronomického metra Slnečnej sústavy", ktorým je Astronomická jednotka - priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka. Ale o tom až v prvom júnovom pokračovaní Balkónovej astronómie.

Po Hellovi je pomenovaný kráter na Mesiaci (na jeho privrátenej strane, severne od výrazného krátera Tycho), ktorý môžete vidieť už aj menším ďalekohľadom. Druhou nebeskou pamiatkou na Hella je asteroid (3727)Maxhell obiehajúci okolo Slnka v hlavnom páse asteroidov a je po ňom pomenované aj jedna z najvýznamnejších astronomických inštitúcií na Slovensku - Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom.

Z internetovej stránky KHaP (www.planetarium.sk/) som čerpal informácie k napísaniu tejto časti BA.

Na prvom zverejnenom obrázku je spôsob pozorovania Slnka metódou projekcie počas prechodu Venuše z roku 1639 v anglickom Manchestri (zdroj: Wikipédia). Všimnite si, že Crabtree má pre istotu pripravený v zatemnenej miestnosti aj druhý ďalekohľad. Inou metódou pozorovania Slnka je pozorovanie priamo cez ďalekohľad, ktorý je vybavený bezpečným filtrom. Na druhom obrázku vidíte takouto metódou pozorovať Venušu pred Slnkom v roku 2004 malých astronómov z CVČ. K pozorovaniu Slnka a projektu Venus Tranzit 2004 sa vrátime začiatkom júna.

Zdraví vás a jasnú oblohu praje hvezdár Peter z planetária ...

Časť 12.

Rozčertená Venuša sa predvádza

v súhvezdí Býka 27. 4. 2020

Venuša, planéta predstavujúca rímsku bohyňu lásky a krásy, sa v mesiaci lásky poriadne rozčertila. Nielenže vystrkuje rožky (má tvar kosáčika), ale dovoľuje si surfovať po rohoch a hlave Býka a začína vo veľkom randiť.

Už starovekí astronómovia vedeli, že planéty sa v súhvezdiach zverokruhu pohybujú smerom na východ. Niekedy však zmenia smer pohybu na západ (spätný chod) a po nejakom čase (ako by si to rozmysleli) idú opäť na východ. Pritom svojím pohybom v súhvezdí urobia elegantnú slučku, alebo vykreslia tvar písmena Z, inokedy akési S. Tento zvláštny pohyb planét vzniká skladaním pohybu pozorovanej planéty a našej Zeme.

V júni a júli tohto roka urobí veľmi peknú slučku v Blížencoch Merkúr. Impozantné Z-tko od začiatku augusta do konca roka v Rybách nakreslí Mars. Venuša sa prezentuje od začiatku apríla do konca júla v Býkovi pekným S-kom.

Na fotografii získanej z balkónu 5.mája večer vidíme Venušu blízko pri hviezde Elnath , ktorá predstavuje koniec severného rohu Býka. Pri tejto hviezde sa Venuša v polovici mája zastaví a naberie „spätný chod“ po rohu Býka. Ako môžeme vidieť na priloženej mapke (modré bodky znázorňujú pohyb Venuše), dostane sa do hlavy Býka a po jeho južnom rohu sa opäť vyberie na východ.

Počas tohto jej pohybu si dá rande s Merkúrom 22.mája (prípad 2 na 3.obrázku), o dva dni neskôr 24.5. sa k dvojici vnútorných planét pridruží Mesiac (tiež rohatý). Vznikne fotogenické stretnutie na večernej oblohe, ktoré určite nenechá ľahostajných astrofotografov.

Po tomto rande bude nasledovať blízke stretnutie Venuše so Slnkom 3.júna. To však uvidíme iba ak v koronografe sondy SOHO. Pri podobnej a tiež júnovej dolnej konjunkcii 8.6.2004 sme mali možnosť pozorovať prechod Venuše pred Slnkom. K tejto udalosti sa vrátime aj v balkónovej astronómii. A to aj z dôvodu, že 15.mája si pripomíname 300 rokov od narodenia Maximiliána Hella, ktorý úspešne pozoroval tranzit Venuše pred Slnkom v roku 1769.

V júni sa Venuša presunie na rannú oblohu, stane sa Zorničkou. Zaujímavé rande s Mesiacom (dokonca kontaktné) ju čaká 19.júna v dopoludňajších hodinách. Ale o tom až niekedy nabudúce.

Zdraví vás a jasnú oblohu praje hvezdár Peter z planetária ...

Časť 11.

Venuša v najväčšom lesku 27. 4. 2020

Venuša dosahuje 27.apríla 2020 najväčšiu jasnosť počas kraľovania na večernej oblohe. Podobný úkaz nastane v tomto aj 10.7., keď bude Venuša Zorničkou. Zaujímavé je že Venuša nie je najjasnejšia, keď je uhlovo najviac vzdialená od Slnka. V tejto situácii bola planéta 24.marca (NVE-najväčšia východná elongácia) ako Večernica a bude 13.augusta (NZE-najväčšia západná elongácia) ako Zornička. V týchto prípadoch je Venuša na oblohe najdlhšie pozorovateľná, ale neznamená to, že je aj najjasnejšia. Dôvod je jednoduchý. Je ním dosť veľká vzdialenosť planéty od nás. Pre vnútorné planéty (Merkúr a Venuša) platí, že nie sú najjasnejšie ani vtedy keď sú k nám najbližšie. Na rozdiel od vonkajších (Mars, Jupiter, ...). Vnútorná planéta je k nám najbližšie počas svojej dolnej konjunkcii so Slnko. Pre Venušu takýto prípad v tomto roku nastane 3.júna. Bude na oblohe od nás rovnakým smerom ako Slnko, k nám natočená svojou nočnou pologuľou. Okolo 3.júna ju vlastne ani nebudeme môcť pozorovať. Bola by viditeľná len vtedy, ak by prechádzala popred slnečný disk. To je však dosť vzácne. Od nás bol takýto úkaz veľmi dobre pozorovateľný 8.júna 2004. O tejto udalosti si zaspomíname v máji a júni aj v Balkónovej astronómii.

Ako je to teda s jasnosťou Venuše? Vysvetlime si to pre prípad, keď je Venuša Večernicou.

Počas jej večernej viditeľnosti sa k nám planéta stále približuje, zároveň sa však zmenšuje jej fáza. Jasnosť planéte dodáva osvetlená časť jej povrchu (fáza), ale aj vzdialenosť od nás (uhlový rozmer planéty). Ináč povedané keď je uhlový rozmer planéty už dosť veľký, a zároveň kosáčik planéty ešte nie je veľmi tenký, nastáva maximálna jasnosť planéty. Je to teda akýsi kompromis medzi dostatočným uhlovým rozmerom kosáčika planéty (ten narastá) a jeho hrúbkou (tá sa zmenšuje). A keď sa dostaví, máme Večernicu v najväčšej jasnosti. V tomto roku je to práve 27.apríla.

Ten istý princíp nastáva aj pri rannej viditeľnosti Venuše. Rozdiel je len v tom, že vtedy kosáčik planéty postupne hrubne a uhlový rozmer planéty sa zmenšuje.

Každopádne práve teraz na konci apríla a v nasledujúcich štyroch mesiacoch sa oplatí na Venušu pozrieť častejšie (aj cez ďalekohľad). Začína sa najzaujímavejšie obdobie jej pozorovania a my sa k nej ešte vrátime aj v rámci Balkónovej astronómie.

A teraz z iného súdka. V piatok 24.4. sme si pripomenuli 30.narodeniny Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Pozrite sa na najnovšie Albedo (Košický astronomický informátor) na odkaze:

http://www.cvckosice.sk/15/

Ak máte radi dokumentárne filmy z astronómie, pozrite si odkaz iniciatívy OZ Slovenské planetária:

https://planetaria.sk/500-minut-astronomickych-zazitkov/

Na zverejnený balkónových obrázkoch z 26.4.2020 je „rohatá“ Venuša s „rohatým“ Mesiacom v „rohatom“ súhvezdí Býk.

Zdraví vás a jasnú oblohu praje hvezdár Peter z planetária ...

Časť 10.

Lyridy s maximom 21./22. 4. 2020

Pre tých, čo majú radi padajúce hviezdy, nastávajú v druhej polovici apríla priaznivé noci. Je aktívny známy meteoricky roj Lyridy. Názov dostavajú meteorické roje podľa súhvezdia, v ktorom sa nachádza ich radiant. Je to miesto, malá časť oblohy (nie bod), z ktorého smerujú dráhy meteorov. Lyridy majú radiant počas maxima v súhvezdí Lýra. Je to jedno z najkrajších súhvezdí a výnimočné je tým, že ako jediné predstavuje hudobný nástroj. Preto podľa mňa je vhodné pri pozorovaní Lyrid počúvať hudbu. Pravdaže tak, aby sme nerušili spiacich susedov, keď to praktizujeme v noci pri balkónovej astronómii. Navyše v tomto súhvezdí sa nachádza slovenská exoplanéta Kráľomoc a jej materská hviezda Chasoň. Bližšie informácie o tom nájdete v Košickom astronomickom informátore Albedo na odkaze:

http://www.cvckosice.sk/15/

Na dvoch obrázkoch som sa dvoma upravenými zábermi vrátil k aprílovému supersplnu. Dosť veľký spln nás čaká aj v máji (podľa Indiánov Mliečny mesiac). Tak naň nezabudnime.

Ďalšie dva obrázky vznikli zo záberov počas noci 20./21..2020. Bola výnimočná veľmi dobrými pozorovacími podmienkami. Mesiac krátko pred novom vôbec nerušil, vzduch bol ukážkovo priezračný. Snáď vadil len dosť silný vietor a zima. Aspoň v Košiciach na sídlisku Ťahanovce. Už sa teším na ďalšiu noc, ktorá by mala byť podobná.

Na zábere z večera je tradičný pohľad na západ. Venuša sa už natrvalo usadila v Býkovi, kde zotrvá až do začiatku augusta. Ale o tom až niekedy nabudúce.

Na dvojitom obrázku vidíme oblasť časti letnej oblohy. Na pravej časti s vyznačeným letným trojuholníkom (vľavo dolu Altair z Orla, najviac vľavo Deneb z Labute a najvyššie Vega z Lýry). „Hudobné“ súhvezdie je tu vyznačené spojnicami, radiant Lyrid je napravo od vyznačeného tvaru. Pri fotografovaní záberov letnej oblohy upútali okolo 3.hodiny LSEČ aj prelety družíc Starlink. V jednom prípade som ich nad východným obzorom videl pri pohľade z okna súčasne aj päť.

Zdraví vás a jasnú oblohu praje hvezdár Peter z planetária ... 

Časť 9.

Najväčší Mesiac v roku 7./8. 4. 2020

Počas noci 7./8.4.2020 som tak trochu porušil pravidlo a fotografoval Mesiac po východe nad východným obzorom z okna detskej izby. Dcéra už u nás nebýva. Ráno som sa už venoval tradičnej balkónovej astronómii. Musím sa však priznať, že to bolo z okna obývačky, odkiaľ je dobrý výhľad na západ.

Videl som pekné fotografie supersplnu na internete. Keď sa pozriete na moju fotografiu z večera, je na nej vzdialený Furčiansky les. Na večernej panelák. Superspln na nich až tak nevynikol. Ale mne to až tak nevadí.

Spln Mesiaca bol aj prvým jarným splnom, severoamerickí Indiáni aprílový spln označujú ako „ružový Mesiac“.

Výzva nielen pre detí:

skúste do fotografie mesačného splnu nakresliť veľkonočného zajačika, ktorého si tam zobrazeného z mesačných morí niektorí ľudia vedia predstaviť. Spokojne môžete použiť aj moje fotografie.

Prajem vám veľa úspechov pri tejto veľkonočnej aktivite. Nielen oblievačkou je človek živý.

Prajem vám peknú Veľkú noc,

PS: Ak vám bude chýbať pekná astronomická rozprávka, skúste túto:

https://www.youtube.com/watch?v=gfdcaQjzk5w

Pre väčších a záujemcov o novinky v kozmonautike doporučujem:

https://www.kosmonautix.cz/

Zdraví vás hvezdár Peter z planetária ... 

Časť 8.

Stopa po jasnom meteore 6.4.2015

V úvode sa chcem veľmi pekne poďakovať všetkým čitateľom Balkónovej astronómie.

Hlavne tým, ktorí označujú, že sa im príspevky páčia, zdieľajú a komentujú. ĎAKUJEM.

Bližšie info nájdete aj na našom facebooku tu!!!

Dnešný diel bude spomienkový. Presne pred piatimi rokmi 6.4.2015 počas Veľkonočného pondelka som si všimol samozrejme z balkónu zvláštny obláčik nad juhozápadom, ktorý nepripomínal ani stopu po lietadle. Nafotil som. Neskôr som sa dozvedel, že to bola stopa po jasnom meteore (bolide), ktorý som zmeškal možno o pár minút. Stopu som stihol.

O úkaze vyšiel pekný článok na stránkach Českej astronomickej spoločnosti. Tu je link:

https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/jasny-bolid-za-soumraku-6-dubna-2015.html

V článku sú odkazy na zaznamenané videá zo Slovenska aj z Maďarska

Na mojich fotografiách je stopa po bolide. Na jednej z nich skúste pohľadať aj Venušu, ktorá aj vtedy bola Večernicou. Ako vidieť, aj balkónová astronómia môže priniesť zaujímavý výstup.

Nezabudnite sa pozrieť počas noci 7./8.4. na ružový veľkonočný superspln a keďže je dobrá prognóza počasia aj na večernú Venušu a ranné planéty Jupiter, Saturn a Mars.

Zdraví vás hvezdár Peter z planetária ...

Časť 7.

Venuša prešla zlatou bránou ekliptiky 4.4.2020

Znamená to, že planéta pohybujúca sa v súhvezdiach vďaka vlastnému pohybu a pohybu našej Zeme, prekročila spojnicu hviezdy Aldebaran a Plejád. To sa práve stalo Venuši. Na záberoch si všimnite, že je odfotografovaná v blízkosti hviezd z Plejád, ktorí sú rodičmi Siedmich sestier (Atlas a Pleione). V ďalších dňoch sa bude nachádzať od Plejád stále ďalej a ďalej.

Pri pozorovaní ďalekohľadom postupne nadobúdne podobu stále tenšieho ale zároveň väčšieho kosáčika. Práve teraz prichádza obdobie, keď bude najjasnejšia a najkrajšia.  Nie je sa čomu diviť. Veď je to bohyňa krásy a lásky. Stojí za to sa na ňu občas pozrieť. Je naozaj očarujúca.

Zdraví vás hvezdár Peter z planetária ...

Časť 6.

Venuša v Plejádach pri hviezde Merope 3.4.2020

Nastal ten pravý večer, keď sa Venuša dostala do najbližšie k Plejádam. Jedná z verzií príbehu starých Grékov o Siedmich sestrách sa nachádza v astronomickej encyklopédii Rekordy Vesmír Hviezdy – Galaxie od Čemana a Piticha, ktorú som našiel v domácej knižnici.

V hviezdokope Plejády je pomenovaných deväť hviezd. Dve z nich Atlas a Pleione predstavujú rodičovský pár. Sedem sestier Alcyone, Merope, Asterope, Maia, Taygeta, Celaeno a Elektra (Plejády) sú ich dcérami, ktoré si vzali život zo smútku nad osudom ich otca Atlanta, ktorý sa premenil na kamenný vrch pri pohľade na Medúzu, zabitú Perzeom.

Traduje sa aj pomenovanie od gréckeho slova plein, t.j. plávať. Koniec viditeľnosti hviezdokopy na večernej oblohe v polovici mája označoval priaznivý čas na plavbu po Stredozemnom mori. A naopak, keď koncom októbra prešla z dennej na nočnú oblohu, plavba sa stala kvôli búrkam nebezpečnou.

Na záberoch vidíme Venušu v Plejádach. Najbližšia jasná hviezda pri jasnej planéte je Merope. Pozorovacie podmienky boli horšie ako v predošlé noci. Dúfam, že zajtra 4.apríla večer, keď Venuša Plejády opustí, to bude lepšie.

Zdraví vás hvezdár Peter z planetária ...

Časť 5.

Venuša na návšteve Sedem sestier

2.4.2020

Vážení nielen balkónoví astronómovia. Vonku je jasno aj keď noci sú chladné. Oplatí sa ísť na balkón, hlavne večer pozrieť sa nad západný obzor. Uvidíte, ako najjasnejšia z planét porušila karanténu a navštívila Sedem sestier. Tak niekto zvykne nazývať jednu z najkrajších otvorených hviezdokôp.

Nachádza sa v súhvezdí Býka, väčšina ľudí ju pozná pod názvom Plejády, Japonci ju volajú Subaru. U nás sa jej ušlo milé pomenovanie Kuriatka. Oddávna bola uctievaná. Nájdeme ju zobrazenú napríklad aj na 3600 rokov starom disku z Nebry.

V skutočnosti sa jedná o vesmírny objekt, skupinu mladých hviezd, ktorá je od nás vzdialená 380 svetelných rokov. Už v malých ďalekohľadoch v nej narátame niekoľko desiatok hviezd. Voľným okom len asi 6 (bystrý pozorovateľ pri dobrých podmienkach aj viac). Usporiadanie hviezd pripomína malinký vozíček. Niektorí si ho mýlia s Malým vozom.

Venuša sa k hviezdokope uhlovo najviac priblíži 3.apríla. Úkaz bude pekný pri pohľade voľným okom, alebo ďalekohľadom s väčším zorným poľom, napríklad triédrom.  

Na zábere je celkový tradičný záber z môjho balkónu, na ďalších dvoch zväčšený detailný pohľad na Venušu pred vstupom do Plejád. Po najväčšom priblížení 3.apríla bude Venuša na nasledujúci večer hviezdokopu opúšťať.

Určite sa na krásny astronomický úkaz pozrite, lebo nabudúce sa vyskytne až o 8 rokov.

Zdraví vás hvezdár Peter z planetária ...

Časť 4.

Čo je k nám bližšie? 28.3.2020

Ahojte, balkónoví astronómovia. Ďakujem tým, ktorí zareagovali na moje balkónové aktivity a niektorí zverejnili svoje zábery.

Na mojom zábere z 28.marca sú okrem paneláku, na ktorý mám výhľad, hviezdy. Tie sú veľmi ďaleko. V peknom trojuholníku naľavo od stredu fotografie je otvorená hviezdokopa M45 – Plejády. Nachádza sa vo vzdialenosti 380 svetelných rokov (podľa Wikipédie). Bližšie k nám je objekt, ktorý je na pravom okraji trojuholníka. Asi ste sa už dovtípili, že ním je Venuša. A najjasnejším a k nám najbližším „rohom“ trojuholníka je náš starý známy Mesiac. Ešte niečo, zachytené na zábere, je bližšie ako Mesiac. Vidíme to ako čiarku napravo od trojuholníka. Je to časť preletu Medzinárodnej orbitálnej stanice, známej pod skratkou ISS.

Ak chcete prelety ISS vidieť na vlastné oči, stačí sa pozrieť na internetovú stránku:

https://heavens-above.com/

Nájdete tam predpovede preletov ISS pre miesto pozorovateľa, ktoré si viete nastaviť sami. A tak isto množstvo ďalších zaujímavých informácii.

ISS sa bude dať na oblohe vidieť večer do 6.apríla. Neskôr od 28.4. do 15.5. ju môžeme pozorovať na oblohe ráno. Od 15.5. do 1.6. to budú hlavne nočné a večerné prelety.

Zdraví vás hvezdár Peter z planetária ...

Časť 3.

Popolavý svit Mesiaca 27.3.2020

Večer 27.3. som si opäť urobil večernú vychádzku na balkón a veru sa bolo na čo pozerať. Mesiac sa nachádzal pod jasnou Venušou. Naľavo od Venuše trochu vyššie Plejády v očakávaní jej návštevy. Skvejúci sa Orión určite nájdete sami. Všimnite si, že hviezda Betelgeuze už je v svojej obvyklej jasnosti. Takže výbuch supernovy sa nekoná ...

Mesiac na druhom obrázku je vo fáze, v akej uvidíme Venušu ďalekohľadom niekedy v druhej polovici mája. Predsa sa kosáčik Venuše bude líšiť. Na Mesiaci vidíme svietiť aj "nočnú" časť povrchu. Čo ju asi tak môže osvetľovať? Slnko to nie je. Úkaz, ktorému sa hovorí popolavý svit Mesiaca, správne vysvetlil ako prvý Leonardo da Vinci. Je to svetlo prichádzajúce z našej Zeme.

Zdraví vás hvezdár Peter z planetária ...

Časť 2.

Marcový superspln 10.3.2020

V rámci cyklu Balkónová astronómia si pozrite foto Mesiaca počas marcoveho supersplnu. Spln v marci označovaný ako „červí“, môžeme  považovať za „super“, lebo Mesiac bol 9.3. o 18.hodine a 47.minúte v splne a počas nasledujúceho rána 10.3. o 7.hodine a 30.minúte sa dostal do perigea. Ináč povedané do najbližšieho bodu svojej obežnej dráhy okolo Zeme. Vtedy bol od našej planéty vzdialený 357 098 kilometrov. Fotografia vznikla počas svitania 10.3.

Za superspln je v tomto roku považovaný aj februárový spln, ktorý máme za sebou a tak isto splny Mesiaca v apríli a máji. Ešte predtým si môžeme vychutnať kosáčik Mesiaca na večernej oblohe v blízkosti Venuše a jeho postupné dorastanie.

Zdraví vás hvezdár Peter z planetária ...

Časť 1.

Kto nemá balkón, môže skúsiť okno. Ja mám dobrý výhľad z balkóna na juhozápad až severozápad. Večer týmto smerom môžeme vidieť jasnú Venušu (najjasnejší objekt vpravo) a súhvezdia zimnej oblohy. 24.marca sa Večernica dostala do najväčšej uhlovej vzdialenosti od Slnka. Jej pohyb na hviezdnom pozadí budeme môcť obdivovať na večernej oblohe takmer do konca mája. Ak použijeme ďalekohľad vidíme ju vo fáze, momentálne má vzhľad Mesiaca v prvej štvrti, neskôr získa podobu kosáčika. V ďalšom týždni 3.apríla bude prechádzať južným okrajom úchvatnej hviezdokopy Plejády z Býka (sympatická skupinka slabších hviezd naľavo hore od Venuše). Ale o tom až nabudúce...